Postupné nasýtenie trhu však so sebou prinieslo, že dnes sa za rozhodnutiami o nasadení nových systémov už v oveľa väčšej miere nachádzajú ekonomické prepočty o návratnosti a rentabilite a prípadné prekročenie rozpočtu pri tvorbe informačného systému má oveľa bolestivejšie dopady na dodávateľa i odberateľa, než tomu bolo v minulosti. Novým prvkom je aj priebežné vyhodnocovanie efektívnosti prevádzky informačných systémov.

V ďalšom sa budeme venovať vybraným aspektom vývoja softéru v týchto nových podmienkach a pokúsime sa ich ilustrovať na jednoduchých príkladoch.

Návrh pri vysokej miere neurčitosti

Napriek zmenám popísaným vyššie, teda napriek snahe podrobne plánovať, sledovať a vyhodnocovať proces tvorby a využívania informačných systémov s cieľom zabezpečiť maximálnu ekonomickú efektivitu tohto procesu, softvér naďalej ostáva entitou s prakticky nekonečnými stupňami voľnosti, t. j. jednu a tú istú vec je možné navrhnúť a realizovať neobmedzeným množstvom spôsobov. Navyše, postupujúca informatizácia spôsobuje, že v súčasnosti už žiadny informačný systém nevzniká ako izolovaný systém na zelenej lúke, ale nahradzuje niektorý existujúci systém, a s ďalšími si vymieňa informácie prostredníctvom komunikačných rozhraní. Novovytváraný informačný systém je závislý od akcií vlastných používateľov, ale aj od interakcií s okolitými systémami, ktoré svoje stavy menia v reálnom čase. Množstvo stavov a kombinácií sťažuje, aby boli všetky zahrnuté do úvodného návrhu informačného systému. Rovnako veľkou neznámou bývajú výkonové charakteristiky výsledného systému.

Vývoj informačného systému pri takto vysokej miere neurčitosti je možný, len ak k nemu pristúpime ako k procesu vzájomného a postupného učenia sa (adaptácie) dodávateľa a budúceho používateľa informačného systému.

Nevyhnutnosť iterácií

Dodávateľ sa v etape vývoja takéhoto systému stretáva s novými informáciami, ktoré menia ďalší priebeh vývoja i celkovej dodávky v troch súvislostiach:

Ø      V súvislosti so samotným vývojom sa naráža na fyzické možnosti a hranice systémov, o ktorých sa predtým nevedelo (doba odozvy, spotreba zdrojov, a pod.), na nepredpokladané vzájomné korelácie, na spoľahlivosť jednotlivých komponentov, ich generický výkon, prípadne na protirečenia a nesplniteľné požiadavky v zadaní.

Ø      V súvislosti s vývojom vzniká i potreba odstraňovania chýb. Známa poučka, hovorí, že žiadny softér nie je bez chyby – čo ale tiež znamená, že sú potrebné iterácie, ktoré pri vývoji umožňujú využívať spätnú väzbu a odstraňovať chyby.

Ø      V súvislosti s biznis procesmi: hoci vývoj informačného systému predpokladá dôkladnú znalosť biznis procesov zákazníka - odberateľa, počas vývoja takmer vždy vznikajú na strane zákazníka nové, alebo sa spresňujú pôvodné požiadavky. Keďže ide o prirodzený dôsledok vyššie spomínaného obojstranného učenia sa, nemá zmysel proti tomu bojovať a dodávateľské firmy sa snažia znížiť negatívne dopady podobných zmien tým, že vťahujú zákazníka do procesu vývoja, aby sa tak na prípadné nezhody prišlo čo najskôr.

Hoci sa veľké projekty väčšinou realizujú metodikou "waterfall", dodávateľ je počas vývoja nového systému minimálne z vyššie uvedených troch dôvodov nútený priebežne sa učiť a adaptovať sa na vzniknuté stavy, t. j. iterovať.

Vizualizácia informatického procesu

Každý informačný systém možno popísať z rôznych pohľadov a na základe rôznych metodík; na intuitívnej úrovni tu rozlíšme minimálne tri pohľady:

Ø      biznis proces, ktorý je daným informačným systémom obsluhovaný;

Ø      informatický proces, ktorým je realizovaný daný informačný systém (technologické komponenty a komunikačná infraštruktúra);

Ø      dátové transformácie, ktoré v systéme prebiehajú.

Jednou z najčastejších chýb pri vývoji informačných systémov je, keď navrhnutý používateľský interfejs nie je schopný transparentne zobrazovať stavy systému ani jeho výkonové charakteristiky. Tento typ údajov často ostáva mimo zorného uhla analytikov aj dizajnérov, keďže zákazník ich primárne nepožaduje - zákazník je primárne zameraný na údaje o biznis procese, ktorý má byť novým informačným systémom podporovaný. Zákazník automaticky predpokladá, že systém bude mať optimálny výkon, jeho komponenty budú mať 100%nú spoľahlivosť a dostupnosť a ako celok systém bude mať nulovú chybovosť. Keďže však tieto predpoklady spravidla nevieme splniť, popri biznis procesoch je výhodné vizualizovať aj informatické procesy systému. Požívateľ nemá byť "odtienený" od technickej realizácie systému, naopak, cez používateľský interfejs má získavať reálny obraz o entitách a vnútorných väzbách systému v reálnom čase. Táto vizuálna dimenzia poskytne používateľovi doplňujúcu informáciu o tom, že informatické procesy sú v požadovanom stave na to, aby nimi boli realizované biznis procesy, resp. poskytne základné aj spresňujúce informácie, ak informatické procesy nadobúdajú chybové alebo neštandardné stavy.